1. Nové Temné znamenie

 

„Severus, môžeš mi prezradiť, kde si bol vyše týždňa?“ opýtala sa Susan v momente, ako vystúpila z krbu.

„Ahoj, aj ja ťa rád vidím,“ uškrnul sa na svoju zjavne podráždenú sestru. „A nie, nemôžem ti prezradiť, kde som bol.“

„Že ma to ani neprekvapuje,“ vrkla nespokojne. „Chodila som sem denne aj tri krát, ale po tebe ako by sa zľahla zem. Nikomu nič nepovieš a zmizneš si.“

„Prepáč, ale doteraz som sa nikomu nezveroval a neuznal som za potrebné od svojich zásad upustiť.“

„Ale teraz som tu ja. Keď už nič iné, tak si mi mal povedať, že budeš preč a ušetriť ma zbytočných nervov.“

„Dobre. Na budúce ti podám hlásenie,“ zaškľabil sa, ale tým ju ani trocha neupokojil. „Susan, ja sa viem o seba postarať, nemusíš mať o mňa strach. No tak,“ pristúpil k nej s nevinným úsmevom. Díval sa jej do očí, až kým sa jej výraz nezmiernil. S povzdychom ho objala.

„Takže si nemám robiť nádeje, že by si mi povedal, kde si bol?“ spýtavo sa mu pozrela do očí. Zavrtel hlavou. „Tak fajn, tak mi aspoň povedz, aké máš plány teraz,“ vyzvala ho a usadila sa do kresla. Ukázal jej karafu s vínom, ale záporne zavrtela hlavou. Mykol plecami a sebe nalial.

„Žiadne špeciálne plány nemám,“ spustil, keď sa usadil oproti nej. „Pokiaľ mi Rád nedá nejakú úlohu na zajtrajšej schôdzi, tak sa zavriem, ako obvykle, v laboratóriu. U mňa teda nič nové, ale ty máš noviniek určite veľa,“ vyzývavo nadvihol obočie.

„Áno, máš pravdu. Len neviem, čo by si sa chcel dozvedieť najskôr,“ nevinne sa uškrnula. „Možno ťa zaujíma, ako sa má tvoj synovec. Alebo to, ako prebiehajú prípravy na svadbu,“ provokačne sa zaškľabila.

„Zaujíma ma všetko,“ vrkol namrzene. „Čo robí Potter?“ spýtal sa až príliš opatrne a upil si vína. „Ako sa ti vidí po psychickej stránke? Vyzerá byť v poriadku?“ vypálil otázky a nespúšťal z nej pohľad. Mierne sa pousmiala.

„Dúfala som, že sa najskôr opýtaš naňho. Prvý týždeň sa potuloval po okolí, nutne ho potreboval preskúmať. Taktiež sa zoznamoval s domom a samozrejme navštevoval Weasleyovcov. Ako sa blíži svadba a bolo mu oznámené, že sa po ňom bude očakávať aj tancovanie, tak ma spolu s Ronom zúfalo požiadali o pomoc. Dávam im hodiny tanca,“ uškrnula sa. „Vyzerá byť v poriadku, cez deň. Ale i tak sme si všimli, že sa po nociach potuluje po dome. Sirius sa s ním pokúšal o tom rozprávať, ale bezúspešne. Odmieta o tom hovoriť a tým pádom odmieta aj pomoc. Ale možno sa to zlepšuje, tie jeho nočné vychádzky sa obmedzili z pôvodných troch na dve,“ dodala zamyslene.

„Aspoň mierne zlepšenie,“ povedal roztrpčene a zadíval sa niekde za Susan. „Určite ešte nejaký čas potrvá, kým sa dá do poriadku. A že odmieta pomoc? To ma vôbec neprekvapuje, skôr by som sa divil opaku, tvrdohlavec,“ opäť obrátil pozornosť na svoju sestru. „A čo mladý Malfoy?“

„Ten sa stále drží v Hlavnom štábe, zavretý v izbe. Pozývali sme ho a taktiež Molly, ale odmietal. Až do včera. Súhlasil s tým, že sa zúčastní stredajšej grilovačky, vlastne akejsi rozlúčky so slobodou, ktorú si vymyslel Sirius. Ale asi len preto, aby unikol od nevraživej Longbottomovej. Stále po ňom zazerá. Alebo sa chce dostať na vzduch. Možno sa ľady pohnú a nebude odmietať pozvania.“

„Tá bude po ňom zazerať asi do konca života,“ vrkol nespokojne. „A čo ostatní? Udivuje ma, že ste ho pozývali vy, respektíve Black.“

„Je to jeho rodina a pomáhal Harrymu. Nech si myslíš o Siriusovi hocičo, vie prejaviť vďaku...“

„Dobre, dobre,“ prerušil jej nasrdenú reč.

„A Harrymu to je jedno,“ pokračovala po chvíli očného boja. „Ako som povedala, väčšinou ani v dome nie je, vlastne tam chodí len prespávať. Tomu už bude ale koniec. Začali sa prípravy na svadby, do ktorých sa zaangažovala Molly. A sme jej s Tonksovou vďačné. Keby záležalo na nás, tak by sme to odbavili bielymi šatami, pár fľašami a sendvičmi,“ zachichotala sa. „Všetko si zobrala na starosť, aspoň sa trocha odreaguje po tom, čo sa stalo s Charliem.“

„Hm, a ako ste tú slávu vlastne naplánovali?“ vyzvedal a jej neušlo, že jeho záujem nie je predstieraný.

„Obrad bude v piatok o štvrtej. Artur zaistil ministerského úradníka. Spoľahlivého. To je asi tak všetko z oficialít, ktoré si môžeme dovoliť. Inak je všetko utajené. Zúčastnia sa len členovia Rádu a obyvatelia Grimmauldovho námestia. Cudzí budú vlastne len Tonksovej rodičia a dvojičky si vydupali účasť ich priateliek. Oni sa vraj nezmieria len s tancovaním s McGonagallovou, Pomfreyovou a Longbottomovou,“ zasmiala sa. „Ginny, Hermiona a Luna odmietli robiť družičky. Živú hudbu si tiež nemôžeme dovoliť, Lupin rodinu nemá, Tonksová len rodičov a vlastne Siriusa, ten má len Harryho a ja len teba. Takže sú obe svadby také, Rádové. Lupinovi svedčí Bill, Tonksovej Fleur, Siriusovi Harry a mne ty. A neopováž sa odmietnuť!“ výstražne nadvihla obočie.

„Nebudem ti to odmietať,“ mierne urazene sa zamračil.

„Ozaj, máš nejaký sviatočný habit?“ opýtala sa.

„Najprv mi tu vravíš, že všetko má byť utajené a akési odľahčené a potom ma chceš navliecť do sviatočného habitu?“ ohradil sa podráždene.

„Samozrejme, na oblečenie sa to nevzťahuje. Tolerujeme sviatočný habit, poprípade muklovské sviatočné oblečenie.“

„Susan, do ničoho z toho ma nenavlečieš! Jednoducho ostanem takto ako som.“

„Tak to v žiadnom prípade. Nezabúdaj, že ma povedieš k ženíchovi a preto budeš musieť vyzerať, reprezentatívne.“

„O tom sme sa ale nerozprávali. To si mi akosi zabudla povedať,“ vrkol rozčúlene.

„A kto iný by to mal byť? Si moja jediná rodina. Kto ma asi tak má viesť?“ ohradila sa naštvane.

„Dobre, áno, máš pravdu. Ale bez tých trápností.“

„Bez toho to nepôjde. Nehnevaj sa na mňa, ale v tom svojom čiernom habite nepôjdeš. Buď si oblečieš sviatočný habit alebo si dáš muklovský oblek. A nechcem počuť žiadne výhrady. Bude to môj deň a ja nechcem, aby si na ňom vyzeral ako synovec grófa Draculu.“

„Tak ti pripadám?“ urazene sa na ňu zadíval a potom sa prebehol očami. „Čo máš proti môjmu habitu? Mne sa páči.“

„Nevrav, že nevieš, ako ťa nazývajú študenti.“ Vedela, že pomaly začína vyhrávať. Poznala to na ňom. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť ho aj na toto. To najťažšie ju však ešte len čakalo. „Severus, oni ťa nazývajú netopierom,“ zaškľabila sa.

„Viem to veľmi dobre,“ vrátil jej ironický úškľabok.

„Tak máš ten sviatočný habit?“

„Jeden mám, ešte zo školy,“ vrkol znechutene.

„Ten ti bude malý. Vieš čo? Nechaj to na mňa. Niečo pekné ti zoženiem,“ navrhla s úsmevom.

„Susan, ja ťa varujem,“ zatváril sa viac ako výstražne. „Nechcem vyzerať ako idiot! Neopováž sa ma navliecť do niečoho...“

„Nemaj strach. Určite ti to pristane. A všetkým ovisnú huby.“

„Nejako sa mi to nepozdáva,“ podozrievavo sa na ňu díval. „Neviem.“

„Rozhodne by som z teba nespravila idiota. To mi môžeš veriť.“

„Dobre, ale nech je to čierne. Inú farbu na seba nedám.“

„Prestaň už frflať a nechaj to na mňa. Vieš tancovať na muklovské pesničky?“ prehodila akoby mimochodom.

„Tancovať,“ vydýchol. „Už to preháňaš. Tancovať nebudem.“

„Keďže nemáme možnosť zohnať žiadnu čarodejnícku kapelu, kvôli utajeniu, budeme si musieť vystačiť s magnetofónom a muklovskými pesničkami,“ vysvetľovala a zjavne jeho poznámku ignorovala. „Ale tancovať sa dá aj na to, nie je veľký rozdiel medzi muklovským tancom a tým naším.“

„Susan, počúvaš ma? Jednoducho tancovať nebudem!“

„Predsa si musíš so mnou zatancovať,“ zatvárila sa nevinne. „Akoby to vyzeralo, aby si so mnou môj brat a môj svedok nezatancoval?“

„Susan...“

„Severus, nezabúdaj, že to má byť môj najšťastnejší deň. Chcela by som, aby bol absolútne dokonalý, teda v rámci možností. A tanec s tebou k tomu rozhodne patrí,“ zamrkala.

„Ja ťa raz,“ prskol nespokojne. „Dobre fajn, jeden tanec. Len jeden!“

„Ďakujem,“ milo sa pousmiala.

„Ja som vedel, že sa mi tá svadba nebude ani v najmenšom páčiť,“ vrkol, keď sa ako tak spamätal. „Dúfam, že to je všetko, čím ma chceš prekvapiť. Alebo sa mýlim?“ výstražne na ňu zazeral.

„No, vlastne je tu ešte niečo...“

„Tak to v žiadnom prípade,“ dôrazne zavrtel hlavou.

„Počkaj, veď ani nevieš, o čo ide,“ usmiala sa. „Sirius ťa pozýva na stredajšiu grilovačku.“

„Na to zabudni. Rozhodne sa na nej nezúčastním. Bohato mi bude stačiť tá svadba.“

„Severus...“

„Nie. A to je moje posledné slovo,“ vrkol a svojím výrazom odmietol akékoľvek ďalšie diskusie na túto tému. „Čo tvoje plány po svadbe?“ spýtal sa miesto toho. Len si nešťastne povzdychla.

„Ako chceš. Keďže Harry na dva týždne zmizne aj s Ginny, Hermionou a Ronom, spravíme si so Siriusom takú menšiu svadobnú cestu. Pôjdeme na chatu. Vrátime sa pred jeho sedemnástkou. Potom budem musieť ísť na pár týždňov do Európy. Pokračovať tam, kde sme s Charliem skončili. Bolo by dobré, keby sa do konca prázdnin podarilo pritiahnuť nejakých nových členov. Aspoň tak by si to želal Dumbledore. Čo Harry a jeho sedemnástka?“

„A čo s ňou má byť?“ flegmaticky sa opýtal. Zároveň však zbadal jej výraz. „Nepritiahneš ma na jeho oslavu, to ti vravím už dopredu.“

„Severus, bude plnoletý. Nemyslíš, že by si sa ako jeho strýko mal...“

„Nie, nemal, určite mu chýbať nebudem. Ani jemu a ani nikomu inému.“

„Si strašný. A čo darček? Niečo by si mu mohol darovať, keď už odignoruješ jeho narodeniny.“

„Darček,“ prskol ironicky. „Aký by som mu už len ja mohol dať darček? Nový kotlík? Alebo...“ zarazil sa a na moment ostal očami visieť niekde na druhej strane miestnosti. Susan ho napäto pozorovala. „Niečo mi ale napadlo,“ povedal po chvíli. „Niečo by som mu mohol predsa darovať. Niečo, čím by som mu pripomenul, aký je to hlupák. Niečo, čím by som mu naznačil, čo si o ňom myslím. Niečo, čím by sa mi podarilo ho k sebe pritiahnuť, možno.“

„Severus, tvoj výraz sa mi ani trocha nepáči.“

„Nemusíš sa obávať. Teraz, keď ma má rád, to neodmietne. Aspoň dúfam.“

------

„No vidíš, veď ti to už ide,“ pochválila Susan Harryho. Ten si len naštvane sadol a nevyzeral, že by zdieľal rovnaký názor. Tanec už dávnejšie priradil k neobľúbeným disciplínam a na tom nemenil nič ani fakt, že ho ako tak zvládal. Vedľa neho sedel zelenkavý Neville, ktorý sa nedobrovoľne prihlásil na hodiny tanca. Prinútili ho reči ich priateliek, ktoré sa nevedeli tancovania dočkať a dali im to jasne najavo. Ron sa práve snažil naučiť obmedziť na minimum svoje kontakty nôh s tými Susaninými. Z magnetofónu im hrali muklovské pesničky.

„Tak fajn, na dnes by stačilo,“ hlesla Susan a vypla magnetofón. Zmorene sa zvalila do kresla. „Nepredpokladala som, že to bude až také ťažké,“ prebehla ich očami a snažila sa ignorovať bolesť svojich pošliapaných nôh.

„Varovali sme ťa. Súhlasila si dobrovoľne,“ pripomenul jej Harry.

„Nemysli si, že z toho máme radosť,“ pridal sa Ron. „Keď už nič iné, bude stačiť, keď im príliš neublížime.“

„Chceme ich prekvapiť,“ vložil sa aj Neville.

„No, za tie štyri dni to budeme musieť ešte vylepšiť,“ povzdychla si. „Ale rozhodne to už nie je také tragické, ako tomu bolo na prvej hodine,“ uškrnula sa. „Z Harryho sa stáva celkom dobrý tanečník.“

„Nerob si zo mňa srandu,“ prerušil ju podráždene. „Ja som sa o to neprosil. Nechápem, prečo musím vôbec tancovať. Čo keď som svedok? Ženích by mal tancovať a nie svedok.“

„Uvidíš, že sa ti to nakoniec bude páčiť,“ usmiala sa.

„Tak to pochybujem.“

„Čo ste vlastne povedali dievčatám? Čo máte akože robiť, keď sa tu trápite?“ vyzvedala.

„Nič. Jednoducho sme si vyhradili dve hodinky pre seba, rovnako to robia aj ony,“ mykol plecami Ron. „A tiež nám neoznamujú, čo robia.“

„Hm, dievčenské záležitosti,“ povedala tajomne. „No nič, za chvíľu príde Tonksová a pôjdeme si vyskúšať šaty. Čo si oblečiete vy?“

„Sviatočný habit,“ znechutene vrkol Ron. Neville mu prikývnutím dal za pravdu. Susan pozrela na Harryho.

„Ja si sviatočný habit neoblečiem. Udusím sa v ňom,“ ohradil sa, keď zaregistroval jej spýtavý pohľad.

„Ale niečo si budeš musieť obliecť. Už sme to predsa preberali.“

„Jasne, dám si rifle a tričko.“

„Harry...“

„Tak si dám menčestráky.“

„Harry...“

„Nechce sa mi škrtiť v nejakej trápnej kravate.“

„Je to svadba tvojho krstného otca, tak by si sa mohol trocha obetovať,“ vrkla po ňom a zazerala. „On sa taktiež obetuje,“ nadhodila. „A ten oblek ti jednoducho kúpime, či sa ti to páči alebo nie. Keď už nechceš sviatočný habit.“

„A kto by ho asi chcel?“ zaškľabil sa. Ron a Neville po ňom umučene pozreli.

„Ty si aspoň môžeš vybrať. My sme takú možnosť nedostali,“ ozval sa Ron.

„So Severusom ste obaja rovnakí. Krútite sa na rovnaké veci.“

„Vážne?“ táto informácia ho zaujala. „Čo si vlastne oblečie on? Poriadne si nažehlí ten svoj habit?“ zachechtal sa.

„Nechaj sa prekvapiť,“ prehodila s miernym úsmevom. „A dokonca mi sľúbil jeden tanec,“ informáciu nechala visieť vo vzduchu a rozlúčila sa s nimi.

Harry sa díval do miest, v ktorých zmizla. Takže jeho strýko jej sľúbil jeden tanec. Ten je taký naivný. Spriadal vo svojej hlave plán. Jeho strýko ešte netuší, čo ho čaká. A on bol ochotný zariskovať prizabitie. Rozhodne to za to stojí. Vedel, kto mu s jeho plánom veľmi rád pomôže.

------

Na schôdzi sa vlastne preberali len organizačné záležitosti. Najviac starostí im robila približujúca sa absencia spojivka s aurormi. Tonksová bola v treťom mesiaci tehotenstva a jej spolupráca nemala trvať už ani pol roka. Aj keď bolo oddelenie aurorov na ich strane, po smrti Moodyho a zrade Kingsleyho, im chýbal aspoň jeden ďalší člen. Odporučila im možného záujemcu a oni neboli v situácii, kedy by mohli váhať. Prijatý mal byť po preverení auror Dalton.

Opäť prišiel na pretras Malfoy a jeho dôveryhodnosť. Dumbledore mal svoj rozhovor s ministrom za sebou a termín procesu bol stanovený na siedmeho augusta. Minister sa zatiaľ javil v dobrom svetle, rozhodne sa vyvaroval podobných chýb ako jeho predchodca a Dumbledorovi veril. Ešte bude potrebné presvedčiť Wizengamot. Dumbledore sa sám vyhlásil za Dracovho obhajcu a po týchto slovách Rád nepochyboval. Alebo sa aspoň tak snažil tváriť. Samozrejme sa nedôverčivé výnimky našli. Dvojčatá stále nechceli pripustiť ich možnú spoluprácu práve s ním.

K tomu utrpeli aj ďalšiu ujmu. Rád na čele s Dumbledorom im zarazil rozposielanie provokačných letákov, pretože sa po Londýne pohybovalo až príliš veľa sov na to, aby to zostalo v nenápadnej rovine. Nechceli sa svojej činnosti vzdať a preto sa rozhodli, že budú pokračovať vŕtaním v časopise Sršeň. Niekoľko letákov boli pripravení povylepovať aspoň po Šikmej.  

Dumbledore ďalej vyhlásil, že sa posilní ochrana vnútri Rokfortu. Miesto Tonksovej, ako učiteľ Obrany proti čiernej mágii, nastúpi Sirius. Harry sa naňho veselo zaškľabil. To však nemalo byť všetko. Prehlásil, že sa vytvorí nepovinný záujmový krúžok Oklumencie a bude ho viesť budúca pani Blacková. Nenápadne naznačil aj to, že by bol rád, keby sa pokračovalo v bývalej Dumbledorovej armáde. Mrkol pri tom na Harryho. Keďže by sa mali rady členov rozšíriť aj o trojicu Hermiona, Ron a Draco, považoval ochranu Rokfortu za dostatočnú. A nevšímal si pritom skeptického frflania poniektorých z prítomných. Zdôrazňoval, že s približujúcou sa vojnou proti Voldemortovi je dôležité, aby bol pripravený každý. Keď už nie nastúpiť do otvorenej bitky, tak by mal vedieť aspoň poriadne sa obrániť. A k tomu má slúžiť práve Dumbledorova armáda.  

„Pán profesor, myslíte, že na to bude čas?“ spýtal sa ho po schôdzi Harry. „Už minulý rok sme o tom diskutovali.“

„Harry, ja som predsa nespomínal, že vašu armádu musíš viesť len ty. Bude tam pán Weasley a slečna Grangerová. Môžete sa striedať. Som si istý, že aj pán Malfoy ovláda dosť na to, aby mohol tých menších niečo naučiť. Blíži sa tvoja sedemnástka, budeme vedieť, čo nás čaká. Spravíme si predstavu, koľko prejde času, než sa stretneš s Voldemortom. A taktiež sa blíži vojna, veľká vojna. Našou povinnosťou je pripraviť sa na ňu a pripraviť aj ostatných. Možno ťa prekvapí, že sa po dvojčatách Weasleyových prihlásili ďalší záujemcovia o vstúpenie do Rádu, pán Jordan, slečny Johnsonová a Spinnetová. A to je dôsledok Dumbledorovej armády. Nevieme, kedy príde k vojne, ale môže to byť za rok, za dva alebo za desať. Preto sa musíme zamerať na prípravu aj tých mladších. Posilňujem miesto učiteľa Obrany, vytváram hodiny Oklumecie, bude prebiehať Duelantský pohár, vy budete viesť Dumbledorovu armádu a všetko s jedným cieľom. Vštepiť do mladých obranu, naučiť ich vedieť sa brániť. Po tebe chcem, aby si to rozbehol.“

„Dobre, určite máte pravdu,“ povzdychol si a pozeral sa do profesorovej tváre. „Viem, že je hlúposť sa pýtať a vlastne s tým ani nesúhlasím, ale dostal som to za úlohu, tak sa spýtam. Neexistuje možnosť, že by ste znížili vekovú hranicu prijatia do Rádu?“

„Slečna Weasleyová je asi nespokojná,“ usmial sa profesor. Harry mykol plecami a prikývol. „Nie, vekovú hranicu neznížim a nejde o to, že by som jej neveril. Jednoducho je to bezpredmetné. Oficiálne môže čarovať až po sedemnástke, takže si bude musieť ešte rok počkať, ak jej to Molly dovolí. Aj tak ju vlastne už všetci berieme ako členku, keďže je viac ako nápomocná pri ošetrovaní. A to platí aj v prípade, ak by Ministerstvo znížilo vekovú hranicu. Budeme brať len plnoletých.“

„Fajn, to som rád,“ zjavne si vydýchol. „A ešte jedna otázka. Keď sa prihlásili Lee, Angelina a Alica, oni budú robiť skúšku spolu s Ronom a Hermionou?“

„Nie, najprv sa budú musieť poriadne preveriť. Nepochybujem o ich chuti a presvedčení, ale my nemôžeme prijímať každého, kto si zmyslí. Vás máme pod dohľadom, poznáme vás roky a to dosť dôverne. Sme tajnou organizáciou a takou aj musíme ostať. Teraz budeme prijímať častejšie, nielen raz za rok. Pokojne sa môže stať, že sa pridajú za mesiac alebo za tri.“

„A čo teda Malfoy? Toho prijmete len tak?“ v jeho tóne zaznel záblesk protestu. Rozhodne mu Lee pripadal dôveryhodnejší ako on.

„Pán Malfoy je niečo špeciálne,“ odvetil s úsmevom. „A nemyslím to obrazne. Mal tvrdú školu, smrťožrútsku. Nevravím, že bola lepšia, to určite nie. Naučil sa toho dosť. Možno zlého, ale užitočného. A okrem toho on potreboval záchranné lano, ktoré som mu týmto hodil. Nie je jednoduché odolávať smrťožrútom, on odolával, vyše polroka. A pozná smrťožrútske zvyky. Určite bude užitočný. Dúfam, že o ňom nepochybuješ?“ pozorne sa naňho zadíval.

„Nie, o jeho presvedčení nepochybujem. Aj keď sa mojím kamarátom nestane, spolupracovať sa s ním určite dá,“ odvetil odhodlane.

------

„Malfoy, čo robíš pod tým stromom?“ prskol pobavene, keď sa vracal zo svojej vychádzky. Bol opäť pozrieť svoje tajné miesto a rozmýšľal, či jej ho už neukázať. Po váhaní si ho nechal ako prekvapenie k niečomu významnejšiemu.

„Sedím. Máš zahmlené okuliare?“ zaškľabil sa naňho.

„To vidím. Len by ma zaujímalo, prečo nie si pri dome. Zobral si pivo a zašil si sa sem?“

„Tak nejako to bude,“ mykol plecami a poriadne si uhol. „Cením si, že sa snažia ma nejako... zapojiť. Ale musí im byť jasné, že o to nestojím.“

„Dobre, je to tvoja vec. Nemal by si ale zabúdať, že postupom času jednoducho budeš musieť začať komunikovať a spolupracovať,“ a vykročil k domu.

„Potter, počkaj. Niečo by som sa chcel dozvedieť,“ zarazil ho.

„Mám smäd,“ ukázal na dom. Zadíval sa na bývalého Slizolinčana a povzdychol si. „Tak fajn, čo to má byť?“ namieril prútikom k domu a privolal si pivo. Usadil sa oproti nemu.

„Najradšej by som sa nepýtal ani teba, ale potrebujem sa to dozvedieť,“ spustil bez okolkov. „Nepáči sa mi ten pobyt.“

„Malfoy, ale to je to najbezpečnejšie...“

„O to nejde. Bol by som rád, keby si ma nechal dohovoriť,“ vrkol podráždene. „Nejde o to, kde bývam, ale o to, ako bývam. Chápeš? Kto kupuje to jedlo? A zaujímalo by ma aj iné. Kto bude financovať moje štúdium? Šatstvo?“

„Takže ťa vlastne zaujímajú peniaze.“

„Jednoducho by som nechcel byť niekomu na ťarchu. Ako je to s Longbottomovými, Lovegoodovými, Barrosovými a Grangerovými? Pochopil som, že aj oni boli prinútení sa skryť. Nepáči sa mi predstava, že ma bude niekto sponzorovať.“

„Ty ale inú možnosť nemáš,“ konečne pochopil, o čo mu ide. „Longbottomová aj s Lovegoodom si môžu zájsť do banky hocikedy, skryli sa len preventívne. Barrosovci aj s Grangerovcami si vytiahli všetky úspory a taktiež ich vložili do Gringottbanky. Keďže tam robí Bill, môže im peniaze priniesť kedykoľvek. Ty asi kľúč od vášho trezoru nemáš?“ počkal, kým mu záporne nezavrtí hlavou. „V tom prípade ti neprinesie peniaze a ty sa budeš musieť uspokojiť s tým, čo ti ponúkne Rád. Ten s nejakými peniazmi disponuje.“

„A ak by som mal kľúč, tak by mi Bill mohol priniesť peniaze?“

„Áno, aj keď by bol v nebezpečenstve. Strčiť nos do trezoru Malfoyovcov momentálne asi nie je to najrozumnejšie.“

„Tak to som v háji úplne. Taktiež ukázať sa pri Malfoy Manor by nebolo najinteligentnejšie riešenie.“

„O čo ti presne ide?“

„Ide o to, že nemám okrem prútika nič. Aj keď mi Snape priniesol kufor zo školy, mám tam len minimum civilného oblečenia, ale zato kopu slizolinských habitov. A tie už asi potrebovať nebudem. A nechcem, aby mi niekto niečo kupoval. Najradšej by som to riskol a šiel do nášho domu. Vyniesol si odtiaľ šaty, vybral otcov súkromný trezor, aby som mal aspoň na tú posratú školu.“

„Chápem, nechceš sa na nikoho viazať. Ale nikto ti to nedovolí. Hľadajú ťa a váš dom určite strážia.“

„Jasne, preto vravím, že som v háji.“

„Ako je váš dom zabezpečený?“ celkom ho tá myšlienka zaujala.

„Ty by si sa tam chcel snáď vkradnúť so mnou?“ zachechtal sa mu.

„Nie, len mi niečo napadlo. Pokiaľ teda strážia vonku. Chápeš? Či sa nejako váš dom nezabezpečil.“

„Vnútri môže byť len Lestrangová, poprípade niekto s ňou. Cudzí tam sám byť nemôže. Pomôže ti nejako táto informácia?“

„Možno aj áno. Pochybujem totiž, že by bola Lestrangová strčená celý deň vo vašom dome a čakala, či sa tam náhodou neobjavíš. Preto si myslím, že strážia premiestňovacie územie a dúfajú, že sa tam ukážeš.“

„Áno, to znie logicky, ale nič to nerieši. Nemôžem sa tam premiestniť, určite by ma nachytali a do domu sa nedostanem.“

„Ty nie, ale ja poznám niekoho, kto by sa dostal priamo do domu. Kto váš dom pozná vie, kde sa čo nachádza a nerobilo by mu problémy odtiaľ dostať to, čo potrebuješ.“

„Asi vravíš o tom našom bývalom škriatkovi.“

„Áno, hovorím o Dobbym.“„Ten nás nenávidí a taktiež aj ten dom. Neverím, že by mal záujem niečo pre mňa spraviť.“ „Nechaj to na mňa. Zavolám ho, porozprávam sa s ním a určite sa dohodneme.“

Aj napriek jeho prvotnej nedôvere ho zavolal. Dobbyho reakcia sa dala očakávať, so strachom pozeral na svojho pôvodného pána a Harrymu dalo zabrať, než ho presvedčil, že Draco už nie je ten Draco, na ktorého bol naučený. A keď sa mu Draco vzápätí ospravedlnil za seba a aj za svoju rodinu, Dobbymu sa v očiach objavili slzy. Aj napriek tomu, že bol slobodným škriatkom, ozvena vernosti svojej rodine sa mu stále ozývala v srdci.    

Keď si vypočul, čo po ňom chcú, súhlasil. Po skontrolovaní situácie a nahlásení, že dom vyzerá byť prázdny, priniesol zmenšený a pobalený komplet celý Dracov šatník, taktiež sa vlámal do Luciusovho súkromného trezoru a okrem kľúča od trezoru v Gringottbanke mu priniesol aj značnú sumu peňazí. Malfoy mal ešte jednu túžbu, poprosil škriatka, aby zašiel do metliarne a priniesol štyri Nimbuse2000 a tri Nimbuse2001, ktorými disponovala Malfoyovská rodina.

„Tieto peniaze si budem musieť nechať,“ nadhodil, keď sa s nimi Dobby rozlúčil. „Ale bol by som rád, keby sa dala preniesť časť peňazí z Malfoyovského trezoru na účet Rádu. Chápeš?“

„Jasne, ale o tom budeš musieť hovoriť s Dumbledorom. Čo teraz? Pôjdeš so mnou k domu? Alebo tu budeš sedieť? A čo s tými metlami? Nemáš záujem zahrať si metlobal? Keď si uvedomíš, že tu bude takmer celý bývalý aj súčasný chrabromilský tím.“

„Iste, so slizolinským stíhačom,“ zaškľabil sa. „Pamätáš, ako môj otec venoval metly slizolinskému tímu?“

„Chceš ich snáď darovať tomu chrabromilskému? Miesto stíhača je už ale obsadené, aj keď by si to mohol skúsiť ako triafač, jeden nám chýba. Upozorňujem ale, že budeš musieť prejsť konkurzom. My sa nedáme kúpiť.“

„Jasne. Buď ich darujem vám alebo Rádu. Neviem síce, na čo by im boli, ale mne je toľko metiel nanič. A nejako ma neláka predstava triafača, skúsiť to môžem, lietanie mi chýba. A k tej ponuke zahratia si metlobalu. Určite si chcem zalietať, pochybujem však, že by Weasleyovci chceli so mnou hrať.“

„Stačí, keď sa ich opýtame,“ zaceril sa.

Vzápätí pobrali zmenšené Dracove kufre a s rukami plnými metiel sa vybrali k domu. Jednoznačne sa mu zdvihla nálada. Pocit, že nebude nikomu zaviazaný, ho povzbudil. Môže sa pokojne pozerať druhým do očí bez toho, aby sa cítil trápne. Nerád pôsobil ako niekto, komu treba kupovať mlieko alebo ponožky, pretože na to nemá. Keď na to má. A nielen na to. Bol by rád, keby sa časť Malfoyovského majetku ocitla v rukách Rádu a pomohla tak ľuďom, ktorí sa nechtiac ocitnú v núdzi. A úplne najlepšie by bolo, keby to boli muklovia, čarodejníci s muklovským pôvodom a takzvaní krvizradcovia. Jeho otec by v pekle zelenel.

„Nazdar Neville, Luna,“ pozdravil Harry sediacich kamarátov na terase. „Weasleyovci tu ešte nie sú?“

„Nie a Sirius je už zúfalý. Ten gril nevie ani zapáliť, nevie sa dočkať, kedy prídu Grangerovci,“ ozrejmil Neville a začudovane pozeral za Dracom, ktorý zmizol v dome. „Vy ste sa už skamarátili?“ zdvihol smerom k nemu obočie.

„Zatiaľ nie,“ zaškľabil sa mu. „Len som mu s niečím pomohol.“

V dome museli Siriusovi a Lupinovi vysvetľovať, ako prišli k metlám a Dracovým veciam. Pokým sa tomu Sirius chechtal, Lupin upozorňoval na to, že sa aspoň mohli poradiť. Draco nehovoril nič, len sa potichu škľabil. Keďže sa grilovačka ešte nezačala, pretože podľa Siriusa sa to bez pána Grangera ani nedalo, dostali zatiaľ len narýchlo spravené sendviče. V krbe sa objavila Mollina hlava s ospravedlnením, že musia dopiecť ešte jednu várku koláčov a až potom rozpustí mládež spolu s Grangerovcami. Sirius len nešťastne prevrátil oči. Harrymu neušlo, že sa Malfoy po čase opäť vyparil. Zjavne sa necítil na to, aby sa pri nich zdržoval príliš dlho. A celkom mu to bolo jedno. Ako sa vyjadril už pred časom, keď bude vedieť, tak mu pomôže, ale to je asi tak všetko. Dovalili sa aj Susan s Tonksovou, ale okamžite sa šli zavrieť do izby preberať nejaké nákupy. Sirius s Lupinom sedeli a potichu mrmlali na podľa nich prehnané prípravy na svadbu. Neville sa venoval Lune a jemu neostalo nič iné, len v duchu súriť upečenie koláčov u Weasleyovcov. Zamyslene sa vybral von.

Ľahol si do trávy. Premýšľal nad všetkými prípravami svadieb, ktoré sa mali uskutočniť už za dva dni. Nechápal, načo toľko paniky okolo dvoch svadieb, na ktorých sa zúčastní asi päťdesiat hostí, na sedemdesiat percent členov Rádu a ich manželiek či priateliek. Nemalo tu byť ani jedno dieťa, keď sa teda neráta to Tonksovej. Zaškľabil sa. Nechápal, načo Molly toľko vypeká, keď ich budú viac zaujímať kurence a hlavne alkohol. Nechápal ani to, načo sem chce zajtra naklusať a dávať dom do poriadku, keď v ňom nebývajú ani dva týždne. To najhoršie však malo začať v piatok. Od rána sa bude vyvárať a chystať vonku za domom. Jedno plus to však malo. Jeho priatelia tu ostanú vlastne až do nedele po svadbe. V sobotu sa všetko bude musieť totiž upratať. A v nedeľu odchádzajú na ostrov. Tieto hektické dni sľubujú aspoň to, že si možno na mučenie nespomenie. A dúfal, že mu meriardi skutočne pomôžu zabudnúť. Alebo mu aspoň upravia jeho spánkový režim.

„Ahoj, láska,“ zaševelila Ginny, vtisla mu bozk na líce a ľahla si vedľa neho. „Konečne. Už som si myslela, že nás mamka prinúti zúčastniť sa aj ďalšieho pečenia. Aj keď sa jej ani nedivím, teraz tam musí vydržať s Longbottomovou. Ešte aj Fleur za chvíľu ubzikne, keď sa dovalí Bill. Vôbec jej nezávidím, keď tak nad tým rozmýšľam, nápadne sa podobá na tetu Muriel. To bude asi tým ročníkom...“

Nenechal ju dohovoriť. Jemne sa zmocnil jej pier a vychutnával si sladkastú chuť, ktorú tak miloval. Užíval si každý nežný kontakt ich jazykov, pretože to bolo to jediné, načo sa v ich vzťahu momentálne zmohol. Ak sa však neráta nesmelé dotýkanie sa jej chrbta. Bál sa zájsť ďalej, mal strach pokúsiť sa o niečo viac. Aj keď sa javila v poriadku a vlastne mu to neustále tvrdila, obával sa, aby v nej niečím nevyvolal nepríjemné spomienky.

„Harry, ja som v poriadku, vážne,“ šepla, keď sa od neho odtrhla. Dávno vytušila jeho váhanie, vedela, že sa obmedzuje len na nevinné kontakty. „Spávam dobre. Nepamätám sa, čo sa stalo. Nemusíš mať strach sa ma dotknúť. Chcem, aby si sa ma dotýkal, milujem ťa.“

Videla na ňom nedôveru, možno preto, lebo sa sám snaží nahovoriť okoliu, že je v poriadku. Možno si myslí, že klame aj ona. Túžila po ňom, čím ďalej tým viac. Chytila jeho ruku a priložila si ju k prsníku.

Prekvapilo ho to a na moment sa mu zastavil dych. Díval sa jej do očí a nevidel žiadne zaváhanie, žiaden protest. Na tvári jej hral jemný úsmev, ktorý ho povzbudzoval. Dávno to túžil spraviť, cítil pod dlaňou malý a pevný prsník. Od jeho ruky ho oddeľovala len jemná látka trička a podprsenka. Zovrel ho a potom sa preniesol aj na druhý. Pod prstami nahmatal jej vztýčené bradavky, zrejmé aj pohľadom, ktorý na ne uprel. S pôžitkom sa venoval jemnému masírovaniu jej poprsia. Keď sa sklonil k výstrihu, aby zapojil aj svoje pery, zarazila ho.

„Dobre, to by stačilo,“ odtiahla jeho ruku v momente, ako sa jej tep rozbláznil a dych zrýchlil. „Radšej nepokračuj, teraz by to nebolo najmúdrejšie,“ vysvetľovala. A mala jednoznačne pravdu. Od domu sa k nim niesol veselý hovor.

„Ginn,“ zatváril sa protestne. „Si krutá. Najprv ma navnadíš a potom to utneš?“

„Chcela som ti len dokázať, že nemusíš mať z ničoho strach. To ale neznamená, že ma tu budeš dráždiť. Nie sme sami.“

„Viem. Je mi to jasné, len mi je zaťažko prestať v takej príjemnej činnosti,“ smutne jej pozrel na prsia. „Vážne som mal strach, aby som niečo... nepohnojil. Som rád, že si to spravila,“ zadíval sa jej do očí. „A som neuveriteľne rád, že si v poriadku,“ pousmial sa.

„A ja som rada, že si to konečne pochopil,“ vtisla mu letmý bozk. „A budem ešte radšej, keď budeš v poriadku aj ty. Spal si v noci lepšie?“ položila klasickú otázku.

„Hm, áno. Zobudil som sa len dvakrát a stihlo sa mi snívať aj o tebe,“ odpovedal klasicky a s úškrnom. Už sa s jeho reakciami zmierila. Vedela, že to nie je v poriadku, ale vedela aj to, že pravdu nikdy neprizná. Všetky svoje nádeje vkladala do ostrova a spevu vtáčikov.

„Tak tu ste sa zašili,“ vrkol po nich Ron a prisadol si spolu s Hermionou. „Že nám dalo zabrať, než sme vás medzi tými stromami našli. Možno, keby ste sa tu neváľali po zemi, ale sedeli by ste, tak by nám to taký problém nerobilo,“ z jeho tónu cítili iróniu.

„Ronald, priznaj sa, že si ich hľadal len ty. Ja som sa pôvodne tiež chcela len niekde zašiť,“ prskla po ňom Hermiona. Ronovi očerveneli končeky uší a radšej neodpovedal.

„A máš to,“ zachichotala sa mu Ginny. „Keby si nebol somár a nestaral sa do toho, čo robíme my, tak si mohol stráviť pár príjemnejších chvíľ. No, ale keď dávaš prednosť rozhovoru s nami ako bozkávaním sa s Hermionou, tak mi neostáva nič iné, ako znova pochybovať o tvojom duševnom zdraví.“

„Čo akože?“ obrátil sa na Harryho. Ten len mykol plecami. „Ešte stále neprestala s tým vŕtaním? Tak sa pozri, drahá sestrička, o rozhovor s tebou rozhodne nestojím. To mi môžeš veriť. A o moje zdravie sa starať nemusíš,“ nepekne po nej zazeral. Neprestávala sa škľabiť. „Chcel som sa len opýtať na tie metly. Vážne sú všetky Malfoyove?“ otočil sa späť k Harrymu.

„Áno a taktiež všetky tie kufre,“ porozprával im ako o ich rozhovore, tak aj o pomoci od Dobbyho.

„Nechápem, načo je niekomu sedem špičkových metiel,“ Ron nechápavo zavrtel hlavou.

„Osem. Jednu mal v Rokforte,“ opravil ho Harry.

„Malfoyovci vždy potrebovali mať všetkého veľa. Chceli vynikať, vymykať sa štandardu,“ uvažovala Hermiona.

„To by im hádam stačili dve, tri metly a nie osem,“ zaškľabil sa Ron. „A tie kufre, ten musí mať viac handier, ako celá naša rodina dohromady.“

„Na niečo tie peniaze museli míňať,“ pokračovala Hermiona. „Asi už nevedeli, kam ich strkať. Možno mal jeho otec v pláne tie metle opäť darovať Slizolinčanom. Možno nimi chcel zásobiť smrťožrútov a možno mali jednu miestnosť, ktorú z nudy nazval metliarňou a jednoducho ju potreboval mať zaplnenú. Ktovie, čo všetko sa v ich dome ešte nachádza. A tie handre, to zase nie je až také prekvapenie. Bežne sa stáva, že majú pracháči kopu šatstva. Aj u muklov. Nejaká novinka a musia ju mať.“

„Hm, aj tak si myslím, že si Malfoy už tričko nikdy neoblečie,“ prikývol Harry. „Aj v tých najväčších horúčavách bude nosiť košele.“

„To je jasné, bude sa snažiť zakryť istý obrázok. Pravdepodobne sa z neho stane podobný zakuklenec ako zo Snapa,“ zachechtal sa Ron.

„Ani jeden z nich za to nemôže,“ vrkla Hermiona. „Snape možno áno, ale ani jeden z nich na to nie je hrdý a ľutujú toho,“ škaredo po nich zazerala.

„Dobre, nemusíš sa hneď rozčuľovať,“ mierne podráždene ju prerušil Ron. „Ja s ním určite nebudem súcitiť a...“

„Prestaňme sa baviť o Malfoyovi,“ zarazil ho Harry.

„Máš pravdu,“ súhlasila Hermiona. „Teraz by určite nasledovala diskusia na tému, komu ich to vlastne chce darovať a o metlobale vážne nemusím počúvať,“ zaškľabila sa. „Radšej preberme ostrov, kým sme sami. Pochybujem, že takú príležitosť budeme v nasledujúcich dňoch mať.“

„So Siriusom sme už spravili nejaké zásoby potravín. Na niekoľko dní by to malo stačiť. Všetko je zmenšené a pobalené. Aspoň, čo sa týka tých trvanlivých vecí.“

„Aj my sme sa činili, ale i tak sa budeme musieť odtiaľ odmiestňovať a dokupovať veci,“ pritakala Hermiona.

Začali sa baviť na tému zaobstarávania jedla. Zhodli sa v tom, že z ostrova bude musieť odchádzať hlavne Hermiona. Keďže sa mohli premiestňovať na miesta, ktoré poznali, do úvahy prichádzal len Rokville alebo Šikmá. Ginny sa premiestňovať nemohla, Ron by mal problémy s kupovaním potravín a Harry by sa radšej nemal ukazovať na verejných priestranstvách. Dohodli sa aj na tom, že poprosia Weasleyovcov, aby im spravili potrebné zásoby, v tom prípade by mohol pre ne vybehnúť aj Harry. Varenie ako tak vyriešili. Hermiona sa od začiatku prázdnin učila od Molly kúzla, ktoré by im pomohli v kuchyni a taktiež si požičala tri užitočné knihy. Túto tému sa teda rozhodli uzavrieť.

K ďalším diskusiám nedostali príležitosť, pretože sa k nim od domu priniesol Siriusov výkrik, ktorý ich zvolával. Po ceste z lesíka na udržiavaný trávnik skĺzol Harry rukou z Ginninho chrbta až na jej zadok. Odpoveďou bolo zovretie toho jeho a plesnutie po ňom. Zbadali, že pán Granger zapálil gril a teraz zasväcoval natešeného Siriusa do umenia grilovania. Dokonca zacítili vábivú vôňu prvých klobás. Pani Grangerová sedela spolu s Tonksovou a Susan a zanietene diskutovali. Bolo jasné, že preberajú hlavnú tému nasledujúcich dní. Na Lupinovu radosť prišiel Bill s Fleur. Tá sa okamžite vrhla k ženskej trojke, preto privítal Billovu spoločnosť.

„Čie sú tie metle?“ spýtali sa so záujmom dvojčatá, keď sa po zatvorení obchodu objavili a prisadli si k trom párom. „Dal by sa tu vytvoriť taký menší štadión,“ nadhodili, keď im to povysvetľovali.

Vo vidine zahratia si metlobalu zahodili všetky výhrady voči majiteľovi metiel. Boli dokonca ochotní zájsť do Brlohu a priniesť loptu. Nevideli problém ani v obručiach, Bill by im ich bez problémov vyčaroval. Menším problémom bol Ron, ktorý sa stále krútil a samozrejme Malfoy, ktorý sedel stále sám v lesíku a nemal o ich pláne ani tušenie. Rozhodli sa svoj plán zrealizovať. Dvojčatá sa vybrali pre loptu a Ronovu brankársku výstroj. Nakoniec sa im ho podarilo prehovoriť. Taktiež Billa, ktorý v bezpečnej výške vyčaroval tri obruče. Po vypočutí si zdĺhavej prednášky na tému nelietania príliš vysoko a rozumného správania sa, bol Harry vyslaný za Dracom.

„Malfoy,“ oslovil ho, keď k nemu prišiel.

„Viem o čo ide,“ zazubil sa. „Tá vaša činnosť sa nedá prehliadnuť. Pokojne si ich zoberte a zahrajte si.“

„Stále nám však jeden hráč chýba,“ povedal akoby nič. „Nehovor, že ťa to neláka, tak sa konečne prestaň skrývať a poď medzi nás. Ron bude strážca, Fred, George a Bill proti mne, Ginny a tebe. Čo povieš?“

„A čo ostatní?“ Lietanie a metlobal ho neuveriteľne lákali. Aj keď mal byť v klbku Weasleyovcov.

„Neville, Luna a ani Hermiona oň príliš nestoja.“

Nakoniec sa podvolil a vcelku rád nasledoval Harryho. Chladne sa pozdravili, ale vlastne si ich ani nevšímal, pretože sa jeho pozornosť upierala na Hermionu. Nevidel ju odvtedy, ako sa s Potterom vrátili do školy. A musel uznať, že jej to neuveriteľne pristalo. Všimol si jej dlhých, štíhlych a opálených nôh, úzkeho drieku a podarene vyvinutého hrudníku. A vôbec mu neprekážalo, že týmito prednosťami disponuje preňho ešte donedávna humusáčka. Okamžite sa zarazil a jej pozdrav vrátil laxným kývnutím hlavy.

Nedá sa povedať, že by to bol pokojný zápas. Pri každom Malfoyovom kontakte s loptou naňho dvojčatá nalietavali a on mal čo robiť, aby im vyhol. Bill ich párkrát upozornil, ale zjavne ho neregistrovali. Keď sa chcel dostať k bráne a vystreliť na Rona, Ginny musela svojich bratov križovať a brániť im tak v náletoch. Ak malo loptu niektoré z dvojčiat, scenár bol takmer identický. Malfoy sa im pokúšal škodiť, ako najviac vedel. Ron nemal problémy s chytaním, pretože sa k nemu takmer nikto nedostal. Keďže pred ním lietala len jedna oficiálna triafačka, dvaja stíhači a dvaja odrážači, ktorí mali problémy si poriadne nahrať a k tomu Bill, ktorý vedel len lietať, veľa práce nemal. I tak si však Harry všimol, že keby sa hralo trocha férovejšie, Malfoy mohol ukázať, že by si vedel v pohode s Ginny prihrať a nejaký ten útok aj podniknúť. Pri pojedaní klobás, párkov a kuracích nôh to aj nadhodil.

Než sa zotmelo, vyskúšali si aj jeho navrhovaný spôsob hry. Dvojčatá, aj keď nechtiac, umožnili tým dvom robiť nálety s prihrávkami. Už sa nepokúšali Malfoya zhodiť z metly, len ich križovali. Bill to po čase vzdal a Harry sa pokúšal s tými dvoma držať krok. Ukázali niekoľko podarených útokov a niekoľko zdarných prihrávok. Dokonca aj Malfoyova strela na bránu nebola úplne najhoršia. Vtedy trpel Ron, pretože sa mu podarilo streliť pár gólov. S technikou letu nemal problémy a Harry by sa vsadil, že by v konkurze uspel.

„Skúsiš to ako triafač?“ spýtal sa ho, keď sedeli na osvetlenej terase. „Stíhačom asi nebudeš, ako kapitán na ten post konkurz určite nevypíšem.“

„Máš strach?“ zaškľabil sa mu.

„Ale, no tak, Malfoy, nebuď naivný. Doteraz som vyhral všetky naše súboje,“ zaškľabil sa mu naspäť.

„Mám problémy sám seba si predstaviť v Chrabromile a metlobalový tím nie je výnimkou.“

„Tomu sa ani nedivím,“ vrkol Ron nesnažiac sa skryť znechutenie. Malfoy sa ho rozhodol nevšímať, ale potešilo ho Herminino drgnutie doňho.

„Máš na to, len musíš poriadne natrénovať prihrávky,“ vložila sa Ginny. „Keď si spomeniem na minuloročný konkurz neverím, že by sa našiel nejaký vážny konkurent.“

„A predstav si, akú radosť by si spravil všetkým slizolinským, keby si nastúpil v chrabromilskom tíme,“ uškrnula sa Hermiona.

„To áno, už len za tú srandu by to stálo,“ usmial sa.

„Naša fakulta bude mať problém tento rok zostaviť tím, keď takmer všetko dobré odišlo,“ ozvala sa Luna zamyslene, ale pozerala niekde mimo.

„Koho zaujíma Bystrohlav,“ zaškľabil sa Ron. Neville výstražne nadvihol obočie. „Odišiel vám Corner a Changová. Keď si myslíš, že to bolo to najlepšie, čo mal Bystrohlav po ruke, tak to si obavy robiť vážne nemusíme,“ dodal na vysvetlenie. Luna naňho pozrela.

„No, ale máme aspoň schopného strážcu, na rozdiel od ostatných fakúlt,“ zavŕtala. Ron očervenel.

„Chrabromil má dosť dobrého strážcu,“ vrkol podráždene.

„Ja som nespomínala Chrabromil,“ pousmiala sa. „Prečo sa ťa to tak dotklo? Žeby trafená hus zagágala?“ Neville sa schuti rozosmial a nebol sám. Ron, aj keď bol červený, rozhodol sa už radšej nereagovať.

„Malfoy, spýtame sa ťa na rovinu,“ prikľakli si k nim dvojčatá s pergamenmi v rukách. „Nebudeme sa krútiť. Od Snapa asi ťažko môžeme očakávať spoluprácu a keďže chceš dokázať svoje polepšené zmýšľanie, dáš nám obkresliť Temné znamenie?“ spýtavo naňho hľadeli.

„Prosím?“ mierne očervenel a neveriacky po nich gánil. A nebol sám. Všetci zarazene pozerali na dvojčatá.

„Vieš, o čom hovoríme. Chceme si ho obkresliť a potom mierne vylepšiť a zverejniť v Sršni. Ako provokáciu,“ vysvetlili, akoby sa nič nedialo.

„Nemyslíte, že to nie je práve najvhodnejšia požiadavka?“ opýtala sa Hermiona a oboch ich vraždila pohľadmi. Ron sa pri nej škľabil.

„Obidvom vám muselo preskočiť,“ pridala sa Ginny.

„Ale nepreháňajte. Nenarážame na to, že to má on, len si to chceme požičať a spraviť si srandu zo všetkých smrťožrútov. O to nám všetkým predsa ide, nie? Keď chce pomôcť, tak má jedinečnú možnosť. Nikto z nás nevie, ako to v skutočnosti vyzerá. A keď to má na ruke, môže to poslúžiť.“

„Ja...“

V prvom momente chcel vytiahnuť prútik a prekliať ich. Díval sa im do vyškľabených tvári. Veľmi dobre vedel, že rýpavé letáky pochádzajú práve od nich. A celkom sa mu tie slovné hračky a básničky pozdávali. A to aj v dobe, keď obýval hrad Temného pána. Nebol hrdý na znamenie, ktoré bude mať až do konca života na predlaktí. Ale každý z nich o ňom vedel. Tváriť sa, že neexistuje, bolo zbytočné. A nechcel ani žiť podobným samotárskym životom ako Snape. Dostal prvú možnosť uškodiť všetkým smrťožrútom, aj keď len tým, že dopomôže k zosmiešneniu ich symbolu. Pozrel na tváre okolo seba. Neville naňho pozeral takmer s hrôzou, Luna dokonca so záujmom. Ginny mala mierne zvraštené obočie a Harry spýtavý pohľad. Ron sa stále škľabil a Hermiona naňho hľadela opatrne. Všetci čakali, ako zareaguje.

„Dobre, tak fajn,“ obrátil sa na dvojčatá a vyhŕňal si košeľu. „A ešte môžem prihodiť kompletný zoznam smrťožrútskych mien.“

A tak vznikol prvý upravený obrázok Temného znamenia. Miesto lebky mal prasaciu hlavu, z ktorej vychádzala bublina s miznúcim a vzápätí sa objavujúcim KVÍK – KVÍK. Dvoch ovíjajúcich sa hadov nahradili kuracie nôžky poklopkávajúce si do taktu. Mali sa objaviť v časopise a na ďalších desiatkach letákov. Pod nadpisom VIETE, VEDĽA KOHO ŽIJETE? sa objavil menný zoznam sedemdesiatky smrťožrútov. Vedľa niektorých mien sa objavili dokonca aj adresy. Pod ďalším nadpisom NEODPORÚČAME NAVŠTEVOVAŤ sa mali objaviť adresy podnikov, v ktorých sa s obľubou stretávali a zhromažďovali smrťožrúti. Takýmto spôsobom upozornili a vyzvali k činnosti najmä aurorov.

Mierne podgurážené dvojčatá vo veľkom plánovali svoju ďalšiu vydavateľskú činnosť, chceli vymyslieť zosmiešnenie jednotlivých smrťožrútov a otvorene vyzvali Malfoya, aby im bol nápomocný a ku každému menu prihadzoval užitočné informácie. Prisľúbil im pomoc. Po čase sa veselá spoločnosť začala rozchádzať. Neville s Lunou pomohli Malfoyovi s kuframi a Bill s Fleur pomohli odmiestniť Grangerovcov. Tonksová s Lupinom zabrali jednu z horných izieb, Ron sa mal uložiť u Harryho a dievčatá sa ubytovali v ďalšej izbe. Dvojčatá na ďalší deň svoj obchod plánovali otvoriť a tak povedali, že zostanú až na ďalšiu noc. Ron ich aj tak podozrieval, že to spravili len preto, aby sa vyhli upratovaniu a najmä predpokladanému skorému vtrhnutiu ich matky do domu.

------

Štvrtok sa niesol v znamení zadávania inštrukcií od Molly, ktorému sa nevyhol nikto. Najprv sa všade utieral neexistujúci prach, zametalo sa a prášilo. Mládež čistila kvantum pohárov, tanierov a príborov, ktoré sem postupne vláčili Sirius s Lupinom. Pridal sa k nim Bill a do pivnice nosili debničky so šampanským, vínom, medovinou, whisky a aj pivom. Podľa Molly bolo za potreby upraviť trávnik, ktorý sa všetkým ostatným zdal bezchybný, Ron s Harrym čistili päťdesiatku plastových stoličiek, dievčatá drhli desiatku okrúhlych stolov a asi päť podlhovastých. Po rýchlom sendvičovom obede nahnala Molly mládež upratať izby na hornom poschodí, kde sa malo pripravovať, prezliekať a poniektorí tam mali aj prespať.  

Trochu im odľahlo, pretože sa dostali mimo dosah Molly, ktorá zapriahla Fleur, Tonksovú a Susan do krájania zeleniny a čistenia zemiakov.

„Ty si ešte nevidela moju izbu,“ Harry využil situáciu, že sa Ron s Hermionou stratili v jednej z izieb a plánovali to tam dať do poriadku a vtiahol Ginny do svojej izby.

„No, teda,“ vydýchla a fascinovane sa obzerala. Pripadala si, akoby sa ocitla v Rokforte. Okrem skutočnosti, že Harryho izba bola obdĺžniková, bola to verná kópia ich chlapčenskej spálne. Dokonca tu bola vyčarovaná jedna posteľ s baldachýnom na viac, keďže tu noc predtým spal Ron. A mali k nej pribudnúť ďalšie dve pre dvojčatá. Koberec, tapety, nábytok a dokonca aj závesy na okne kopírovali to, čo Harry považoval za svoj domov. A Sirius to veľmi dobre vedel, chcel mu vytvoriť domov aj tu.

„Sirius asi dúfa, že ma tu takýmto spôsobom udrží naveky,“ vysvetlil a pozeral sa dookola.

„Aj on si v detstve svoju izbu prispôsobil tej rokfortskej, chrabromilskej. A poriadne tým svoju matku štval,“ nadhodila Ginny a zadívala sa na Harryho. „Má ťa veľmi rád a samozrejme by ťa chcel mať stále pri sebe.“

„Raz budem musieť aj tak odísť,“ hlesol skleslo.

„Je ako tvoj otec a každý rodič sa raz bude musieť zmieriť s tým, že jeho dieťa odíde. Táto izba zostane takáto navždy, aj keby si raz odišiel. Zober si našich. Odišiel Percy, dvojčatá, Bill aj Charlie a ich izby zostali tak, nikto s nimi nič nerobil. Keby ostal náš pôvodný Brloh a oni by sa museli vrátiť, našli by si svoje izby. Nájdeš si ju, aj keby si sa raz oženil a presťahoval by si sa,“ nadvihla obočie.

„Kiež by si mala pravdu, ale ja som to tak nemyslel.“ Pritiahol si ju do náručia. Sirius tu vytvoril akýsi svätostánok, možno tým kompenzoval vlastné túžby. Možno by aj svoju spálňu obsypal chrabromilskými farbami, prispôsobil by ju tomu, čo najviac miloval. Táto izba ostane v takomto stave navždy, aj keby sa už do nej Harry nikdy nemal možnosť vrátiť. Aj keby slúžila len k tomu, aby sem Sirius občas prišiel a nechal sa unášať spomienkami. Nemusel jej nič vysvetľovať, chápala ho.

„Všetko dobre dopadne. Raz ho budeš chodiť navštevovať aj so svojimi deťmi,“ šepla a objímala ho.

„V tom prípade dúfam, že tie deti budem mať s tebou,“ zamrmlal jej do ucha. Nechcelo sa mu teraz myslieť na nič zlé, na nič z toho, čo naňho čakalo.

„Hm, ja ti neviem. Vždy som túžila po inteligentných a pekných deťoch,“ zavŕtala a s úškrnom sa mu dívala do očí.

„Tak o to sa hádam postaráš ty,“ zaškľabil sa. „Stačí, keď budú po mne silné a odvážne.“

„Silné?“ provokačne mu stisla rameno.

„Silné duševne.“

„Duševne,“ zachichotala sa.

„Prestaň vŕtať.“ Zdvihol ju do náručia a hodil na posteľ. „Keď okamžite neuznáš, že som silný, došteklím ťa do bezvedomia,“ výstražne nadvihol obočie. Neprestávala sa chichotať a záporne vrtela hlavou. „Ginn, ja ťa varujem,“ upozornil ju, ale bezúspešne. Začal ju štekliť a ona sa rozchichotala ešte viac. Pokúšala sa vyslobodiť, dosiahla však len toho, že sa pod ním krútila pod návalmi smiechu.

„Ehm, ehm,“ ozvalo sa od dverí. Harry sa preľakol a hodil sa za posteľ. „Nerád ruším,“ škľabil sa Sirius. „Molly ma vyslala, aby som vás skontroloval,“ usmieval sa ako slniečko. Ginny sa neprestávala smiať a pozrela za posteľ.

„A odvážne?“ Celý červený po nej hodil vankúš.

Sirius dostal od Molly zvláštne pokyny a keďže sa Ron s Hermionou neuspokojili len s nevinným šteklením, mal za úlohu dvojice rozhodiť. K Harrymu priradil Hermionu a k Ronovi Ginny. S frflaním pokračovali a do izieb postupne pričarovali všetko potrebné a pripravili ich presne podľa Molliných predstáv. Čarovala vlastne len Hermiona. Harry sa tváril urazene, pretože Ginny využila každú možnú príležitosť, aby sa naňho zaškľabila a zachichotala. Keď si mali ísť všetci pripraviť šaty a obuv, už to nevydržala a ospravedlnila sa mu. Ale vynútil si poriadne ospravedlnenie podtrhnuté vášnivým bozkávaním.  

------

Piatok bol ešte hektickejší. Od rána pripravovali dievčatá šaláty a varili zemiaky. Pokým u Siriusa piekla Molly kurence, v Brlohu piekla Fleur s pani Grangerovou hovädzie a v Hlavnom štábe pripravovala Longbottomová spolu s Barrosovou chlebíky a jednohubky. Dvojčatá sa primiestňovali so škatuľami s koláčmi, Malfoy a Neville postupne donášali Longbottomovej výtvory. Sirius, Lupin spolu s Billom pripravovali altánok, po nich nastúpili dievčatá a pripevňovali kvetiny a výzdobu. Harry s Ronom rozmiestňovali do dvoch radov stoličky, pripravili podlhovasté stoly, na ktorých sa začali objavovať fľaše, poháre, taniere s príbormi a samozrejme mise s pripraveným jedlom, ktoré Molly aranžovala. Lupin sa vybral pre tortu, Sirius pripravil hudbu a nevesty sa vybrali pripravovať. Malé technické úpravy zabezpečoval už len Bill. Dvojčatá si nezabudli priniesť poriadny ohňostroj, samozrejme musel prejsť Billovými rukami a ten ho začaroval mukloodpudivými kúzlami. O druhej sa Harry spolu s Ronom zmizli osprchovať a obliecť. Mali totiž od pol tretej začať vítať hostí.

„Budem vyzerať ako veľké chodiace hovno,“ hlesol Ron stojaci len v trenkách pred svojím hnedým sviatočným habitom. Vyzeral skutočne nešťastne. Harry sa práve pokúšal nejako si uviazať kravatu, nakoniec ju strčil do vrecka čiernych nohavíc. Znechutene pozrel na vyleštené poltopánky.

„Nie je to také strašné,“ pokúšal sa ho upokojiť a strelil pohľadom po habite. Len si vzdychol, vyzeral fakt príšerne. „Ale asi by sme si mali pohnúť, lebo nás tvoja mamka zabije.“

„Nikam nepôjdem. Kašlem na všetko,“ stíchol, pretože sa dvere rozleteli.

„Nakoniec sme sa nad tebou zľutovali, braček. Tu máš,“ vo dverách sa objavili dvojčatá a podávali mu veľký vak. „Snáď sme sa trafili do veľkosti.“

„Čo to má byť?“ nechápavo na nich civel.

„Muklovský oblek. Podobný, ako máme my,“ zaškľabili sa. Obaja mali na sebe šedé obleky. „Pokús sa ho nezničiť, je to len požičané. Teraz musíme zájsť pre naše partnerky.“

„Merlin nech vám to oplatí!“ zvýskol a vrhol sa na vak.

„Ten nám nebude nič oplácať. Neskúšaj hodiť svoje dlhy na niekoho iného,“ zacerili sa a otočili sa k odchodu. „Ahojte dievčatá,“ pozdravili zjavne upachtenú Hermionu a Ginny.

„Nazdar, potrebujeme tvoju kúpeľňu,“ vyhŕkla Ginny a predrala sa dovnútra.

„Vypadnite, som holý!“ vykríkol Ron.

„Ubezpečujem ťa, že ma tvoj zadok nezaujíma,“ vrkla po ňom Ginny a obrátila pozornosť na Harryho. „Vyzeráš dobre,“ uškrnula sa. Práve sa navliekal do tmavozeleného saka. Neveriacky sa zazubil.

„Ginny, prosím bež,“ vyzvala ju Hermiona a s úškrnom pozerala, ako sa Ron snaží v rýchlosti obliecť do modrých nohavíc. „Museli sme prísť sem, dole okupujú kúpeľňu Susan s Tonksovou a tu je Sirius s Lupinom. Nemáme sa kde umyť. Daj to sem, pomôžem ti,“ vytrhla Harrymu kravatu a jedným kúzlom mu ju uviazala. Vďačne sa na ňu pousmial. „Takže nakoniec nebudeš v slávnostnom habite?“ otočila sa naspäť k Ronovi.

„Nie, našťastie. Aj keď je to trocha veľké, všetko lepšie ako táto hrôza,“ lakťom ukázal na habit. „Čo budete mať oblečené vy?“ spýtal sa a strkal košeľu do nohavíc.

„Nechajte sa prekvapiť,“ odvetila tajomne a tiež mu pomohla s kravatou. Vtisol jej letmý bozk. Museli si pohnúť, pretože na nich mamka zdola húkla. Neveriacky civela na Rona, ktorý si v ruke niesol sako a nadychovala sa k otázke.

„Na nič sa nepýtaj, mami,“ uškrnul sa a bežal za Harrym. Zamierili za dom, aby sa postavili povedľa altánku a vítali hostí, ktorí sa sem mali začať primiestňovať. „Uvarím sa, než si budem môcť vyzliecť to otrasné sako.“

„Mne by úplne stačilo, keby som si mohol trocha uvoľniť tú kravatu,“ zafrflal Harry. Pozornosť však museli upriamiť na prvých hostí. S úsmevom privítali manželov McCreovcov, Diggla, ktorý sprevádzal Jonesovú a aj zamračeného Mundungusa.

„Kde je nejaká whisky?“ vrkol po nich. S úškľabkami ho nasmerovali k občerstveniu.

„Nazdar Harry, Ron,“ so širokým úsmevom ich zdravil Hagrid. „Obidvaja vyzeráte dobre.“

„Škoda, že sa tak aj necítime,“ zaceril sa Ron. „Mohol by som porozprávať, ako sa cítia sardinky v konzerve. Všetko ma škrtí a dusí a je mi horko. Vidím, že tebe dovolili civil,“ pozeral naňho mierne závistlivo.

„Na mňa by sa asi ťažko našiel slávnostný habit alebo oblek,“ zarehlil sa. „Keď vám je horko, prečo si pod košeľu nefúknete trocha vánku?“ nadhodil a so smiechom sa valil k stolíku s občerstvením.

„To nie je zlý nápad,“ zamrmlal Ron, vytiahol prútik a strčil si ho pod košeľu. Harry s pobavením pozeral na jeho slastný výraz, ktorý sa mu v momente rozlial po tvári. „Ááá, to je niečo,“ okamžite sa zarazil a sčervenel.

„Dnes je skutočne nádherný deň. Dokonale sa hodí k uzatváraniu manželstiev, však?“ usmieval sa na nich profesor Dumbledore. Prichádzal v sprievode madam Pomfreyovej a profesorky McGonagallovej. Obe mali na sebe slávnostné habity, profesor bol oblečený tak ako vždy. Zrejme sa Molly neodvážila nútiť ho do niečoho netradičného.

„Áno, aj keď pre niekoho je viditeľne príliš teplo,“ pritakala profesorka a mračila sa na Ronov predchádzajúci blažený výzor. Ten si zahanbene strkal prútik za sako.

„Dovoľte mi privítať vás u Blackovcov,“ Harry sa snažil zachrániť kamaráta. „Pán profesor, rád by som vyjadril svoj úžas a tichú závisť. Musí byť fajn pohybovať sa v spoločnosti dvoch takých nádherných dám,“ usmieval sa na obe. Pomfreyová vytreštila oči a profesorka sa mierne pousmiala.

„Áno, Harry,“ uškrnul sa profesor. „Ani si nevieš predstaviť,“ obom s úsmevom ponúkol ramená a ony sa doňho zavesili. „Chcel som upozorniť, že by mal priletieť aj Félix a zaspievať pieseň lásky pre budúcich mladomanželov. To je pre nich taký menší darček odo mňa. A ešte otázočka, medovina sa tu niekde nachádza?“

„Iste, na stole s občerstvením,“ ukázal im smer. Profesor sa usmial ešte viac.

„Potter, aj ja musím uznať, že dnes vyzeráte obzvlášť elegantne,“ usmiala sa profesorka. „Dúfam, že sa môžem tešiť na to, že ma neodmietnete a zatancujete si so mnou,“ spýtavo zdvihla obočie.

„Iste,“ odvetil s úsmevom. Keď sa dali do pohybu, neveriacky pozrel na Rona, ktorý sa naňho škodoradostne zubil.

„A pre vás platí to isté, pán Weasley,“ podotkla. Nešťastne sa na seba zaškľabili. Vítali ďalších hostí.  

„Poďme, aby sme to stihli,“ začuli pána Weasleyho, ktorý viedol ministerského úradníka. „Josh, toto je Harry Potter, Harry, toto je Josh Stewart, bude oddávajúcim,“ v rýchlosti ich predstavil.

„Harry Potter,“ vyhŕkol s nadšením. „Tušil som, že keď sa má ženiť Sirius Black, dostane sa mi tej cti spoznať vás. Veľmi ma teší,“ zdrapil ho za pravačku.

„Aj mňa teší, pán Stewart.“ Snažil sa nevšímať si až príliš pevné zovretie ich rúk. „Toto je Ronald Weasley, syn pána Weasleyho,“ chcel od seba odpútať pozornosť.

„Áno, teší ma,“ hodil po ňom jeden rýchly pohľad, ale Harryho ruku nepúšťal. „Chcel som sa vás opýtať, či je pravda...“

„Poďme, Josh,“ ťahal ho Artur. „Moja manželka ti musí ešte povysvetľovať, ako to má asi všetko prebiehať alebo také niečo...“

Len pokrútili hlavami a venovali sa ďalším hosťom. Aj keď sa Ron tváril statočne, na čele sa mu zjavovali kvapky potu.

„Harry, Ron,“ s úškrnom k nim pristupovali Angelina a Alica v sprievode dvojčiat. „Sme radi, že vás znova vidíme,“ oboch vybozkávali na líca.

„Aj my sme radi,“ odvetil s úsmevom Harry. „Vitajte...“

„Harry, prestaň s tými oficialitami, mamka ťa počuť nemôže,“ zaškľabili sa dvojčatá. „Dievčatá na to zvedavé nie sú.“

„To je pravda, skôr by nás zaujímal vaše víťazstvo v pohári...“

„Tak ani na to nie je momentálne čas. Radšej sa poďme pozrieť, kde sa nachádza niečo zábavnejšie,“ nedočkavo si to namierili ku stolom.

„Idem s vami. Aj tak sa mi zdá, že sú tu už všetci a nutne potrebujem niečo chladené,“ nadhodil Ron. „Prinesiem aj tebe pivo?“ spýtal sa Harryho.

„Jasne,“ s úsmevom pozeral na odchádzajúcich. Musel v duchu súhlasiť s Ronom. Vyzeralo to, že už sú tu všetci a svadby mali začať asi za polhodinu. Otočil sa, pretože začul puknutie niektorého z oneskorencov. Neveriacky sa díval na prichádzajúcu, zamračenú osobu. Po prvotnom šoku sa mu začal po tvári rozlievať úsmev a nadýchol sa k tradičnej uvítacej formulke, prípadne nejakému rýpnutiu.

„Ticho, Potter,“ vrkol po ňom profesor Elixírov a pred nosom sa mu zjavil výstražne vztýčený ukazovák. „Nechcem počuť ani slovo,“ sykol a podráždene si to zamieril k domu. Vydýchol a prudko sa otočil za zvukom rozbíjajúcich sa fliaš. Ronovi vypadli z ruky pivá a s otvorenými ústami pozeral na Snapa. „Weasley, práve z vás vytryskol gejzír inteligencie,“ zavrčal a prešiel popri ňom.

TOPlist